ENTER No.13 / IV / 2013
Krystyna Lenkowska
OKO JOHNA KEATSA V RÍME
Celé hodiny stojí v okne
čas od času sa hodí na Španielske schody
alebo do Tiberu
ak na schody
rozpleskne sa a potom sa neporušené vracia
ako želatínová medúza do tmavej dlane
pouličného predavača
ak do vody
pláva a potom lieta, aby usušilo krídla
mostom ometá oblúky Hadriána
nebo kupolám Vatikánu
horizontom – karavány pínií
večer si objednáva rovnaké víno
v rovnakom bare
nakoniec sa vracia k oknu a píše prstom po skle
dav na schodoch mu nedá zaspať
ono nevie, čo sa ďalej bude diať
tak začína všetko od začiatku
od zrenice
od jadierka
V NEMOCNICI
Chorí
nie tak celkom chorí
aby nestáli
v rade
do stánku
na časopisy
cigarety
pepsi kolu
aby nestáli
v telách
kostiach
s beľmom na oku
gombíkom
v kŕčovitých
prstoch
(preložila Miroslava Kitková)
LEBO MI VYPADLI OKULIARE V HROBE NEFERTARI
To k nej
už tisíc rokov
neustále putujú
v tme
a v zime
lebo je pekná
lebo je mŕtva
blahoslavená medzi
ženami
pokľakla som
hľadajúc svoj zrak
lebo mi vypadli okuliare v hrobe Nefertari
zrazu ktosi vošiel do vnútra
a prešiel po mne
lebo som bola plochá ako zem
jednoducho
v zlomku sekundy.
MOJI RODIČIA
Keď ešte žil spájala ich
iritácia
iritovala ju
obviňovala ho za to
keď zomrel upadla do rozpakov a obdivu
stal sa takmer dokonalým
a určite nie iritujúcim
obviňovala ho iba za smrť
dnes ju znova iritoval tým,
že vstupné dvere ktoré objednal
boli lacné a zlé
a ona s tým musí žiť
odkedy zomrel nič
ho nevzkriesilo viac ako tá jej krátka iritácia
som jej vďačná za túto zámenu
(preložila Veronika Gajdošová)
See the poster |
Link
|